Autorka vnáša nový rozmer do slovenského literárneho kontextu a žánru žurnalistickej eseje. Podnety, ktoré môže zhodnotiť aj umelecká esejistika, aj hravá fejtonistika, aj komentátorská analytická žurnalistika. Viera Švenková nezaprie filozofické vzdelanie a erudíciu, nápaditú a hravú invenciu rovnako ako výrazné sociálne cítenie, rezistentné voči vládnucim interpretačným schémam. Autorku priam fascinujú protiklady, rozpory a antinómie v minulosti i súčasnosti. Malá časť ľudstva musela vynaložiť (a naďalej vynakladá) veľký dôvtip a veľa prostriedkov na to, aby lož vyhlásila za pravdu, nespravodlivosť za spravodlivé usporiadanie, permanentný vojnový stav za normalitu a podmienku mieru, ekonomické otroctvo za slobodu, aby povýšila svoj záujem na všeobecné právo a zákon, pravdaže, jedine správny, teda možný. Tu pramenia paradoxy, ktoré autorka vidí, pomenúva, metaforicky rozmotáva a „šikovne“ predostiera, a to so šarmom a eleganciou modernej intelektuálky. Navyše má vzácny dar syntézy, dar nadhľadu a jemne ironického odstupu. Ide o tretie, doplnené vydanie čitateľsky mimoriadne úspešnej knižočky – zbierky filozoficky ladených esejí.