V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej tažiskovej téme – k referencii vlastných mien a deskripcií. Hladá v nej ostrejšiu demarkacnú líniu, ktorá oddeluje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podla ktorého deskripcie sú referujúce výrazy. Zouhar toto stanovisko presvedcivo kritizuje. Dalej obhajuje opodstatnenost uplatnovania idealizácií a zjednodušení v sémantickej teórii prirodzeného jazyka. Všeobecnejšie tézy svojej práce podrobne zdôvodnuje vecnou analýzou pojmov, ktoré v nich vystupujú, a relevantných druhov jazykových výrazov, na ktoré sa vztahujú.