V roku 1984 získal Peruánec Carlos štipendium na štúdium v ČSSR. Jeho mama s tým nesúhlasila, bála sa, čo sa mu v takej exotickej krajine môže stať, ale pustila ho. Carlos prišiel do Bratislavy a v jazykovej škole stretol celý svet. Na začiatku najmä pozoroval a písal domov o všetkom novom. V tejto knihe rozpráva, čo videl, čo cítil a ako žil, najprv v spoločnosti zahraničných študentov, neskôr na univerzite. Je to história Carlosovho dospievania, ale aj história premeny Slovenska v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.