Autor knihy - očný lekár si začal všímať súvislosti medzi tým, ako vidíme, alebo ako zle vidíme, a psychickým rozpoložením slabozrakých ľudí. Dospel k záveru, že videnie nie je funkciou očí, ale ducha. Preto ak si chceme zlepšiť zrak, musíme zjasniť svoje vnímanie; byť ochotní pozrieť sa na tie stránky života, pred ktorými sme doteraz zatvárali oči; pripustiť si pocity, pred ktorými sme sa skrývali za sklami okuliarov. Skrátka, rozšíriť svoje vedomie a prestať sa báť. Liberman postupne a veľmi pútavo píše o tomto všetkom, pričom prepája fascinujúce poznatky s praktickými radami, návodmi a originálnymi cvičeniami. Zavádza pojem „videnie bez námahy“, ale aj život bez námahy, dosahovanie cieľov bez námahy... Vysvetľuje, že aj ľudské oko funguje optimálne pri tzv. voľnom zaostrení. Zároveň upozorňuje, že žiadne cvičenie samo o sebe nie je podstatné: podstatná je zmena vedomia a celkového vnímania, ktorá následne a prirodzene umožní zraku, aby sa vrátil k svojmu pôvodne danému fungovaniu. Pre čitateľov budú iste veľmi zaujímavé aj uvedené svedectvá Libermanových pacientov, ktorí sa začali riadiť jeho učením - a výsledkom bolo pozoruhodné zlepšenie zraku. Niekedy sa naozaj stačí iba uvoľniť a pozrieť sa na svet tak, akoby sme ho videli po prvý raz!