Keď sa Zoroaster narodil, bola viera v Boha v Iráne síce ešte živá, ale hrozil jej rozklad. Rozmohlo sa bludárstvo. Zoroastrovým poslaním bolo, aby ako pripravovateľ cesty pre Svetlo Pravdy varoval ľud Iránu pred bludárstvom, ba čo viac, aby spolu s týmto národom viedol ľudstvo ďalej k viere v Boha, aby ho pripravil na čas posledného súdu a na príchod "Saoshyanta", pomocníka. Zoroaster spoznáva svoju úlohu až neskôr, v samote sveta hôr, a nachádza cestu k jej splneniu. Vnímavý čitateľ s napätím sleduje, ako sa Zoroastrovi zoči-voči postaví falošný pripravovateľ cesty. V spojení s nitkami stvorenia nachádza Zoroaster zjavenie Pravdy. Potom začína jeho pôsobenie: Od úpadku a bludu majú byť ľudia vedení k čistým mravom, aby postupne mohli byť dovedení k ponímaniu svetlej Pravdy. Odvážne ide Zoroaster svojou cestou. V pravý čas nachádza spoločníkov, ktorých potrebuje pre svoje dielo; prijíma pomoc a pokyny z vyšších sfér a vnútorne rastie so svojou úlohou. Ľud Iránu dozrieva; stáva sa schopným pojať prikázania, ktoré Zoroaster prijal zo Svetla a využiť ich v činorodom živote. V starobe spisuje Zoroaster to, čo mal možnosť z múdrosti Svetla prijať v zjavení a čo vrcholí vo zvestovaní pomocníka, "Saoshyanta" v čase posledného súdu. Používa pritom obraznú reč, ktorú vždy viac a viac rozširuje a ryje do tenkých kamenných doštičiek. Hodnota knihy Zoroaster nespočíva len v kráse jazyka a v objasnení historického diania, ale najmä v prežití veľkosti Božieho vedenia a múdrosti, ktorá každému národu posiela pripravovateľa cesty zvestujúceho Pravdu a pomáhajúceho národu dozrieť.