„Francúzsky letec a spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry (1990 – 1944) vystúpil na oblohu a z nezvyčajného zorného uhla objavil planétu, na ktorej žil. Čím vyššie vystupoval, tým väčšmi sa v jeho pohľade zotierali protirečenia medzi ľuďmi, rasami, politickými stranami, tým jasnejšie videl úsmev beduína, holandského námorníka, španielskeho revolucionára – úsmev človeka. Poznal, ako napísal v Zemi ľudí (1939), že skutočná radosť je len spoločne prežívaná radosť. Záchrana je len príležitosťou pre radosť. Spájame sa v úsmeve, čím sa staviame nad jazyky, kasty a strany. Celým dielom Saint-Exupéryho sa vinie myšlienka, že človek premôže svoju osamelosť len vtedy, keď v láske a priateľstve daruje seba samého.“