Podmanivá mozaika ľudských životov, ktoré spojila láska, vojna, umenie, povodeň a toskánske slnko. Je vojna, na vzdialené talianske kopce dopadajú nemecké bomby a anglická učiteľka umenia Evelyn Skinnerová pomáha miestnym pamiatkarom lokalizovať majstrovské diela z kostolov a múzeí. Pri tejto misii sa zoznámi s mladým britským vojakom Ulyssesom Temperom. Napriek štyridsaťročnému vekovému rozdielu je to pre oboch nezabudnuteľné stretnutie, naplnené rozhovormi o úlohe umenia v živote a o kráse ako protipóle ľudského utrpenia. Príbeh odvíjajúci sa až do roku 1979 je príbehom ich priateľstva, no zároveň aj príbehom skupinky kumpánov z londýnskeho pubu, ktorá sa presťahuje do Florencie: patrí sem predovšetkým Ulysses, ktorý kurióznym spôsobom zdedil dom vo Florencii a prerobil ho na úspešný penzión, jeho starnúci priateľ Cressy, dievčatko Alys a bystrý papagáj Claude recitujúci Shakespeara. Neskôr sa k nim pripojí aj klavirista Pete, majiteľ pubu Col a amatérska speváčka Peg. Román je vyznaním lásky Florencii, klenotu talianskeho umenia, jej nespočetným umeleckým dielam, a zároveň mapuje rozmanité podoby ľudskej lásky – romantickej, platonickej, rodičovskej, rodinnej, homosexuálnej a lesbickej, lásky k priateľom či ku komunite. Dej Zátišia, verného svojmu názvu vo výtvarnom aj priestorovom zmysle, nenapreduje dynamicky, panuje v ňom skôr jemné opakovanie každodennej rutiny a plynutia času. Uchvacuje najmä dokonalou ilúziou spontánnosti a atmosféry naplnenej svojráznym vtipom, komédiou mravov a dojímavou túžbou. Nádherná próza, dokonalá neha a záblesky humoru robia zo Zátišia panoramatický portrét zachytávajúci nezabudnuteľných jedincov. Pre tieto vlastnosti sa kniha celý rok držala v rebríčku bestsellerov a získala viaceré ocenenia.