Zbierka básní je autorkinou prvotinou. Vo Vykrivení absentuje ústredný motív, no jednoliatu atmosféru si udržiava od prvej po poslednú stranu. Jakúbekovej poéziu možno považovať za experiment kompozície a nenápadne vsunutého mechanického automatizmu. Kritika zbierku nazvala pálčivou výpoveďou o zakriveniach súčasného sveta, spoločnosti, indivídua a netušených zákutiach ľudskej psyché. Filozofický kontext, z ktorého autorka neustále čerpá, sa spája s dômyselným využitím psychologického rozptylu a umne zvoleného skúsenostného komplexu. Neopomínajúc iróniu a cynizmus, ktorý má autorka nepochybne v obľube, tieto texty poskytujú mnohostranný zážitok na úrovni kognitívnej, emocionálnej, etickej a axiologickej.