Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa. Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu - ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého... Z anglického originálu Waterfall (Delacorte Press, an imprint of Random House Children’s Books, a division of Random House LLC., a Penguin Random House Company, New York 2014) preložila Oľga Kralovičová. Ukážka z textu Ander sa zvrtol k vode a rozhorčene si vzdychol. Eureka videla, ako Zefyr vychádza z Anderových pier do mora. Vytvoril veľkú vlnu, ktorá sa skrútila nad Eurekou. Vyzerala ako tá, čo zabila Dianu. Zachytila Anderov pohľad a videla v jeho očiach pocit viny. Zhlboka sa nadýchol, akoby chcel Zefyr vziať naspäť. Keď si uvedomil, že nemôže, vrhol sa k nej. Končeky ich prstov sa na okamih dotkli. Potom vlna preletela ponad nich a dopadla na zem. Eureku hodilo dozadu a letela od Andera do rozbúreného mora. Voda jej vbehla do nosa, narazila do hlavy a pohadzovala jej krkom z boka na bok. Cítila krv a soľ. Nespoznávala ston, ktorý jej vyšiel z úst plných vody. Vlna ju vypľula a voda spod nej zmizla. Chvíľku akoby bežala vo vzduchu. Nič nevidela. Čakala, že zomrie. Kričala na svoju rodinu, na Cat a Andera. Keď pristála na skale, jediným dôkazom, že napodiv ešte stále žije, bola ozvena jej hlasu v studenom neustávajúcom daždi.