Walter a Ingrid Trobischovci ako poradenský tandem v otázkach manželstva a rodiny vyžarovali zvláštnym spôsobom vždy, keď sa spoločne zhovárali o jednote a rozdieloch medzi mužom a ženou v manželstve. Šťastie tejto jednoty im nepadlo do lona samo od seba, práve preto vedeli iných povzbudzovať, aby sa vzdali ilúzií a navzájom sa prijímali. Keď Walter Trobisch ako päťdesiatpäťročný náhle umrel, Ingrid sa musí naučiť žiť sama. Svoju cestu k tomu popisuje so všetkými spomienkami, bolesťou a prvým zábleskom novej nádeje, až po zakorenenie sa na novom mieste. Ponúka čitateľom s podobnou životnou skúsenosťou príbeh s novým poverením: žiť ďalej, v nanovo prežívanom spoločenstve s Bohom milovať tento život a k tomu povzbudzovať aj iných.