„Anča Kanátovie práve doumývala riad, čo ostal po dobrej večeri chlapov, ktorí jej doviezli z druhej dediny nevestu, vydavšiu sa dnes za jej syna. Poutierala taniere a misky vechtíkom, pozakvačovala každé na svoje miesto, potom sadla na lavicu k ohnisku, aby si oddýchla... Tvár zastrela sa jej starosťou, keď pomyslela na tento deň. Či to bude dobré a prospešné pre nich: syna a ju, čo sa dnes vykonalo?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.