Lucia je slobodná mamička, ktorej život poslal do cesty neseriózneho partnera. Mráčiky na oblohe rozháňa malý syn, v práci sa jej tiež darí. Radosť zo života jej však upiera despotická matka, všedné dni a povinnosti ju vyčerpávajú a postupne stráca aj vieru v lepšiu budúcnosť. Odchádza na lyžovačku a jej život odrazu dostáva nové, veselšie farby. Ukážka z textu „Áno, prikývne Lucia. „Život ma zmenil. Posledné mesiace bol ku mne štedrý. Som mu za to vďačná... Vieš,“ doloží váhavo, odjakživa sa niektoré veci bojí vysloviť nahlas, aby potom nestratili čarovnú moc, „splnil mi všetky túžby. Alebo... alebo aspoň väčšinu z nich.“ Lena sa rozosmeje. „Nie život ti naplnil tie tvoje túžby, ale ty sama. Postupne, pomaličky si sa dopracovala k svojim cieľom. Zaslúžila si si ich naplnenie. Oveľa viac ako ktokoľvek iný. Prežila si bolesť, poznáš samotu, okúsila si zradu... To všetko sa raz nutne muselo skončiť. Pretože všetko má svoje konce, aj to zlé, aj to dobré. A potom, nemysli si, že si už na konci. Stále budeš niečo chcieť, po niečom túžiť...“