Aktivity ženských spisovateliek mali pre slovenskú kultúru na konci 19. storočia mimoriadny význam. Prinášali nový emocionálny i praktický rozmer do kultúrno-politického kánonu, dovtedy reprezentovanému mužmi. Vo svojich zberateľských, redaktorských a spisovateľských aktivitách sa sústreďovali na vrstvu čitateliek, ktoré zvykli čítať cudzojazyčné ženské romány – práve v nich videli budúce vychovávateľky nových generácií Slovákov v maďarizáciou ohrozovanej vlasti. Kým aktivity Šoltésovej a Vansovej sa sústreďovali na kultúrne projekty (prózy pre ženy, memoáre, časopisy, literárna kritika), o čosi mladšia Timrava sa i vďaka ich priateľskej podpore stala významnou autorkou s originálnym rukopisom, ktorej umelecký význam dosiahol európsku úroveň.