Každá prelomová udalosť v živote môže byť až neznesiteľne bolestná. Strata postavenia, práce, priateľstva, smrť milovaného človeka, choroba... môžu navždy zmeniť náš život alebo naše schopnosti. Tieto situácie nám ešte viac sťažuje fakt, že naše okolie často nedokáže pochopiť, aký náročný môže byť proces prispôsobenia sa novej úrovni „normálnosti“. Na týchto udalostiach totiž nie je nič „normálne“. Veď ako by aj mohlo byť? Keď ľudia počujú slová akceptácia a prijatie, často ich chápu tak, že sa človek už vyrovnal s tým, čo sa stalo v minulosti alebo ako sa veci majú v súčasnosti. V skutočnosti je však rozdiel medzi prijatím a „vyrovnaním sa“ s tým, čo sa udialo. Kým vyrovnanie sa je prispôsobenie sa navonok realite novej situácie, prijatie znamená, že si dovolíte precítiť všetky emócie prirodzene spojené s tým, čím prechádzate. Znamená to priznať si bolestnú skutočnosť aj napriek tomu, že v ideálnom svete sa niečo také nemalo stať. S takýmto prijatím potom môže začať uzdravovanie.