Annie žije so svojím smútkom tak dlho, že celkom zabudla na radosť. Nie je schopná vyrovnať sa s tragédiou, ktorá postihla jej rodinu. A neusmieva sa. Keď jedného dňa náhodou stretne Polly, vôbec neprekypuje nadšením. Polly je Annin presný opak. Hýri farbami a radosťou, lebo pochopila to podstatné: život je príliš krátky na to, aby sme si mohli dovoliť premrhať čo len jediný deň. Chorej Polly ich zostáva necelých sto. Rada by Annie pomohla, a hoci tá je spočiatku k celému projektu viac než skeptická, nakoniec predsa len pripustí, že zo sveta ešte možno nevymizli všetky farby. Aj Polly však svoju novú priateľku potrebuje, každým ďalším dňom čoraz viac. Annie sa nakoniec musí rozhodnúť, či to obrovské riziko – znovu sa otvoriť svetu a novým vzťahom – naozaj stojí za to.