V deviatom literárnom diele sa autor zamýšľa nad príbehmi troch generácií predkov a troch generácií nasledovníkov. Spomína si na dobrých priateľov doma aj v zahraničí, na ktorých sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli. Vracia sa k starej láske – k nedávnym návštevám Ríma a Talianska. Všetko opisuje veselo, ale aj vážne, často je kritický – nešetrí ani seba. Uvádza tiež svoje skrátené úvahy a rozhovory z vybraných médií a sociálnych sietí. Zamýšľa sa najmä nad udalosťami, ktoré osobne prežil. Pokúša sa odhaliť tajomstvo spisovateľskej práce, snaží sa vytvoriť Striebornú ružu svojich koreňov a spomienok. Ruža má šestnásť lupeňov – kapitol, opisujúcich udalosti v čase, v ktorom sa stali. Text dopĺňa množstvo fotografií a menný zoznam.