V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý. Belo tvárou v tvár hrozbe uzurpátora, ktorý vznáša nárok na uhorský trón, musí dokázať svoju statočnosť v bitke a po dobytí víťazstva, ktoré mu prisľúbili nebešťania, napĺňa vôľu všemocného Boha a zakladá Trnavu. Uhorský kráľ sa zobrazuje ako zbožný hrdina, druhý Aeneas, ktorý zakladá nové večné mesto, ktoré sa od čias Mikuláša Oláha zvykne nazývať Malý Rím. Historická zápletka však vytvára len určitý základný rámec pre samotný príbeh, v ktorom sa autor nesnaží prezentovať historickú pravdu, ale (ako to nazýva jeden zo súvekých manuálov poetiky) pravdu poetickú. Podľa nášho básnika bola totiž Trnava založená predovšetkým preto, aby v nej vznikla univerzita ako nový domov pre Múzy, Apollóna a predovšetkým Pallas Athénu, inými slovami aby sa stala kráľovským sídlom vzdelanosti a slobodných umení.