Autor sa venuje poézii už od štrnástich rokov. Najskôr písal "svetské", neskôr intímne básne. Lákal ho Maupassant i Balzac, v nich nachádzal inšpiráciu pre ľúbosť. Láska a trýzeň z nej mu zostala v srdci, aj keď musel do vyhnanstva. Láska však nepozná hranice, teší i trápi básnika dňom i nocou. Okrem zbierky Slzy a bozky ju vtesnal i do zbierok Milovanie so sfingami, Lásky nikdy nespia a Básne za mrežami. Napísal aj romány Vyvolávanie slnka, Iná tvár človeka a Keď bohovia nemrú, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve slovenských spisovateľov.