Práca sa zameriava na priblíženie zdrojov sibírskeho autonomizmu, ktoré siahajú do konca 19. storočia a sú späté s činnosťou sibírskeho oblastníckeho hnutia. Markantnejšie sa autonomistické hnutie prejavilo na Sibíri po roku 1917 a vrcholilo v roku 1918, keď došlo k vyhláseniu Dočasnej sibírskej vlády. Pád vlády admirála A. V. Kolčaka priniesol emigráciu predstaviteľov sibírskeho autonomistického hnutia, z ktorých mnohí našli útočisko v tehdajšom Československu. Myšlienky sibírskeho autonomizmu v istej forme prežívali aj v podmienkach emigrácie. Práca vychádza z výskumu primárnych materiálov v ruských a českých archívoch. V českej i slovenskej historiografii predstavuje prvý pokus o priblíženie tejto problematiky. Je určená odborným kruhom, študentom odboru história a politológia, záujemcom o vnútropolitický vývoj v Rusku v rokoch občianskej vojny aj o život emigrantov z Ruska v medzivojnovom období.