Kniha otca synovi, napísaná počas vojny. Mohol ukázať svojmu synovi svet a zostať po jeho boku. Namiesto toho vstúpil do armády, aby chránil svoju krajinu v rusko-ukrajinskej vojne. Napriek vyčerpávajúcim dňom bojov, hlavná postava nezabúda, že je aj otcom. Táto kniha vznikla ako rozhovor so synom, ktorý je ďaleko preč, no vždy blízko — v srdci svojho otca. Kniha neobsahuje bojové scény ani bojové popisy. Valerij Puzik sa snaží demonštrovať, že aj v čase tzv. tých neľútostných vojnách zostáva stredobodom všetkého človek. Čitateľov vedie útržkami spomienok, úvahami o dnešku a snami o budúcnosti, vytvárajúc svoju vlastnú realitu bojiska. Táto kniha je o tom, čo tisíce vojakov zažívajú počas vojny tu a teraz. Je to úzka cestička cez priepasť, cez ktorú treba prejsť až nakoniec, aby bolo vidieť svetlo — deti, milované osoby a pokojnú vlasť. Napísaná na fronte rusko-ukrajinskej vojny, je kniha živým svedectvom historických udalostí, ktoré sa dejú na Ukrajine. Dáva nádej, že láska a život prekonajú temnotu a smrť.