Písmená abecedy sa hašterili, ktoré z nich je dôležitejšie. Knižka už mala škriepok plné zuby, nuž sa ich striasla. Doslova a do písmena. Zatriasla sa a prevrátila sa, a tak z nej milé písmenká povypadávali. Do knižky sa mohli vrátiť až vtedy, keď každé z nich vymyslelo rozprávku na svoje písmenko. Že boli šťastné ako vrecko blšiek, azda netreba hovoriť. Navyše si aj uvedomili, že nedokážu byť jedno bez druhého.