Dvadsiate storočie je zrejme možné charakterizovať ako storočie revolúcií a vojen a to aj napriek tomu, že druhá polovica predchádzajúceho storočia bola obdobím mieru a vízie úspešného a kľudného života. Oba tieto extrémy však vzišli z prehnaných ambícií štátov i jednotlivcov v prospech imperiálneho rozširovania alebo pri obrane proti nemu. Prehnaný optimizmus politických vodcov bez rešpektovania či vytvárania spoločenských súvislostí spojených s výraznými ekonomickými, sociálnymi a štrukturálnymi zmenami, vygeneroval extrémne riešenia. Ani naša ľudská podstata sa nevymyká prírode, teda jej fyzike a preto extrémna akcia vyvolá extrémnu reakciu. Takéto postupy devastovali nie len ľudí a ich vzťahy ale aj prírodu s jej tzv. biodiverzitou a pôvodnú reprodukčnú schopnosť, teda udržateľnosť biotopu prívetivého pre človeka.