Mila Haugová je autorkou viacerých básnických zbierok, z ktorých sama zostavila tento výber poézie o láske. Vlastne nezáleží na tom, z ktorých kníh sú básne vybraté, lebo jej tvorba je súvislá a kompaktná, zaoberá sa rastlinami, záhradami, zvieratami a hlavne ľuďmi: vzťahmi medzi mužom a ženou: medzi matkou a dcérou: medzi sebou a svetom: tým, čo je podstatným medzipriestorom bytia. Poetka tvorí svoje básne ako amalgám, sú zložené z viacerých vrstiev, ktoré sú navzájom nerozdeliteľné. Nie je ľahké ich čítať, ale pozorní čitatelia si nájdu červenú niť v jej labyrinte slov. Jazyk jej básní je vysoko kultivovaný, jej štýl rozoznateľný po prečítaní niekoľkých veršov. Pohybuje sa po horizontále aj vertikále života, po pomalej nahor stúpajúcej špirále tvorivosti, ktorá miestami celkom splýva s jej životom. Mila Haugová bola za svoju tvorbu ocenená viacerými štipendiami a rezidenčnými pobytmi. V roku 2014 dostala prestížnu cenu Dominika Tatarku za básnickú zbierku Cetónia aurata a autobiografickú prózu Tvrdé drevo detstva. Žije a tvorí striedavo v Bratislave a v Zajačej doline pri Leviciach.