Roky som snívala o tom, čo by mohol priniesť vysokoškolský život, a hoci sa niektoré veci zmenili, jedna vec ostávala rovnaká. Nezáležalo na tom, ako veľmi som popustila uzdu fantázii, nakoniec ma vždy zaviedla na to isté miesto. Zaviedla ma k nemu. Moja budúcnosť bola jasná a bol ňou on. Až kým zrazu... nebol. Teraz je zo mňa len tieň môjho bývalého ja, na ceste, ktorá je príliš nejasná, aby som po nej kráčala. A ja netuším, ako sa z toho dostať. Neviem, ako ísť ďalej. Vraví sa, že prvá láska je večná. Presne toho sa obávam.