Sebastian Haffner zažil ako dieťa prvú svetovú vojnu, v mladosti bol svedkom turbulentnej inflácie z roku 1923, radikalizácie politických strán i nezadržateľného nástupu národného socializmu. Hoci nebol politicky ani rasovo prenasledovaný, z Nemecka emigroval. Spomienky na roky 1914 až 1933, ktoré spísal roku 1939 už v Anglicku, sa našli v jeho pozostalosti. Exil mu umožnil vnímať autentické zážitky s odstupom. Pohľad mladého Haffnera na blížiacu sa katastrofu je nesmierne jasnozrivý a zároveň veľmi triezvy. Dosah politiky na život jednotlivca, vlastný vývoj i vývoj nemeckého národa opisuje bez samoľúbeho pátosu, zato však s jemnou iróniou a kde tu aj so zábleskami hnevu a vzdoru. Jeho dielo svedčí o tom, že tí, čo náročky nezatvárali oči, videli skazu už pred rokom 1933!