Monografia sa sústreďuje na interpretáciu textových posunov variantov 224 knižne publikovaných básní, ktoré majú svoj protovariant v rukopisných básňach z raného tvorivého štádia Vojtecha Mihálika z rokov 1942 až 1950. Básne vznikali v čase, keď sa Mihálik otvorene prihlasoval ku katolíckej moderne, a zároveň to bol čas, do ktorého po februári 1948 určujúco vstúpil vonkajší politický tlak, nútiaci človeka zaujať stanovisko k presadzujúcemu sa režimu. Veľká časť básní z tohto obdobia - neraz radikálne prepracovaných - bola prvý krát publikovaná až po tom, čo sa ich autor začal hlásiť k budovaniu komunistickej spoločnosti. Básne z tejto ranej etapy postupne zaradil do siedmych zbierok a do vybraných spisov.