Ak platí ľudová múdrosť, že nádej zomiera posledná, potom môžeme smelo prehlásiť, že nádej je vlastne nesmrteľná. Nikto ju totiž zomierať neuvidí. Len ťažko by sme našli iný životný postoj, ku ktorému sa toľko upíname a zároveň tak málo dôverujeme, že môže nastať nečakaná zmena k lepšiemu. Akoby nám niečo bránilo pochopiť, že nemáme všetko vo svojich rukách a že to vôbec nemusí byť zlé. Nádej, ktorá nám pomáha prejsť neistotou, nás robí pokornejšími, a to je vzhľadom k nášmu relatívne krátkemu životu určite veľmi dobré. Z pohľadu vtáčej perspektívy sa aj väčšina našich neistôt podobá skôr búrke v pohári vody než rozbúrenému oceánu očami stroskotanca. To ale nič nemení na tom, že neistoty našich malých životných epizód môžu mať obrovské dopady. A pretože topiaci sa chytá každého stebielka nádeje, mali by sme o nej uvažovať ako o nepostrádateľnej súčasti našich životov. Môže zachrániť nás i našich blízkych. Kiež k tomu dopomôže aj táto knižka.