Nazrime do jednej rímskej reštaurácie: akýsi potulný maliar predáva jednému z hostí malý akvarel zobrazujúci pohľad na Rím. Kupec sa nezdržiava dlhým jednaním o cene, ako to býva zvykom, prikývne a zaplatí. Maliar, celý natešený, že tak ľahko uzavrel obchod, vo chvíli pridáva do rohu svojho diela venovanie. Píše: „Najdrahšiemu priateľovi...“ Tu sa zháči a prosto sa spýta: „Ako sa voláš?“ Jedno letmé stretnutie v reštaurácii, bez toho, že by jeden o druhom niečo boli vedeli, ba vlastne ani podľa mena sa nepoznali, stačilo, aby sa neznámemu dostalo titulu najdrahšieho priateľa. Hľa, jasný dôkaz (ak ho vôbec treba), ako sa v dnešných uponáhľaných časoch vyprázdnila hodnota priateľstva a ako sa vytratil pôvodný význam tohto pojmu. Priateľstvo bývalo v minulosti veľmi vážnym a záväzným putom. Dnes, žiaľ, sa často degraduje na jednoduchý obchodný vzťah, založený na vzájomne výhodnom poskytovaní služieb a láskavostí. Mať dobrých priateľov, ktorým, ako vravela Marlene Dietrichová, „môže človek zatelefonovať aj o štvrtej ráno“, je jednou z mála vecí v živote, čo majú naozajstnú hodnotu. Cieľom tejto malej antológie je nanovo objaviť význam a krásu priateľstva a vrátiť mu vznešenú hodnotu, ktorú pravé priateľstvo nesporne má.