Láska. Strata. Hľadanie. To všetko so sebou prináša smrť niekoho blízkeho. A keď je tým blízkym nekonečne milovaný otec, všetko sa ešte umocňuje, všetko je ešte náročnejšie. Toto je najosobnejší text obľúbenej Chimamandy Ngozi Adichie! Keď prišla pandémia COVID-19, počas spoločných videohovorov najčastejšie videla len jeho čelo – otec si totiž nevedel správne nastaviť kameru na telefóne. A potom zmizlo aj to čelo. Úderom nečakanej a neúprosnej smrti. Otec zomrel. Táto strata bola o to krutejšia, že prišla v čase, keď sa ani tí najbližší, rozdelený neprekonateľným múrom pandémie, nemohli stretnúť osobne. To, čo nasledovalo, nebolo len zlomené srdce. Bolo to srdce rozdriapané na tisíc kúskov. V úprimnej a intímnej esejistickej knihe Pár poznámok o smútku nám Chimamanda Ngozi Adichie ponúka obraz cesty, ktorou sa uberala po smrti svojho otca. Od zúfalstva cez zúrivosť, nepochopenie, neuverenie, až po záplavu lásky. Je to jej najosobnejšia kniha, no všetko, o čom v nej rozpráva, je zároveň absolútne univerzálne a prenosné. Láska. Strata. Smrť. Hľadanie. Nádej. Slová a situácie, ktoré skôr či neskôr postretnú každého z nás. Výnimočná esej Chimamandy Ngozi Adichie Pár poznámok o smútku vychádza v preklade Kristíny Karabovej.