František Anton Palko (Vratislav, Wroclaw, Breslau, 1717 – Viedeň, Wien, 1766) patrí k najzáhadnejším a zároveň najmenej preskúmaným stredoeurópskym maliarom z obdobia neskorého baroka. Po vyučení pôsobil na dvore ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska grófa Imricha Esterháziho (Eszterházy) v Bratislave, potom v službách olomouckého biskupa, kardinála Ferdinanda Júliusa Troyera v Brne a nakoniec vo Viedni, kde pracoval pre dvornú aristokraciu a cisársko-kráľovskú rodinu. Krátko po predčasnej smrti ho zaradili, ako jediného umelca z krajín strednej Európy, medzi najvýznamnejších portrétistov všetkých čias. Neskôr jeho tvorba, ktorá je zastúpená aj v zbierkach našich múzeí, upadla do zabudnutia, aby sme ju teraz znovu objavili pre užšiu odbornú i širokú umeniamilovnú verejnosť. Palkovské štúdie I. s podtitulom Čo s Františkom Antonom Palkom na Morave (?) prinášajú nové, odvážne, niekedy až prevratné poznatky o jeho diele zachovanom vo verejných, cirkevných a súkromných zbierkach na Morave, kde F. A. Palko žil a tvoril viac ako 10 rokov.