Monografia ponúka originálny ucelený výklad filozofie a etiky novovekého mysliteľa Barucha Spinozu (1632-1677), v ktorom sa autorka usiluje o skĺbenie spinozovských a súčasných filozofických a neurovedeckých skúmaní. Kniha postupuje celou Spinozovou filozofiou a prostredníctvom čoraz komplexnejšieho analytického výkladu približuje jej základné rámce, terminológiu a koncepty, takže po nej môžu siahnuť aj čitatelia doposiaľ neoboznámení so Spinozovým myslením. Základnými motívmi výkladu sú prirodzenosť mysle a otázky ľudskej aktivity a pasivity, slobody a neslobody, a to predovšetkým v kontexte skúmaní afektov (vášní a hnutí), ktorým myseľ podlieha. Spinozova filozofia neponúka len brilantné analýzy ľudských prežitkov, no v anticipácii moderných psychoterapeutických techník formuluje tiež metódy prakticky funkčnej afektívno-kognitívnej (auto)terapie zameranej na reguláciu a kontrolu vlastnej pasivity. Chápanie vlastných slabostí a práca s nimi je totiž nevyhnutnou podmienkou realizácie vlastnej slobody – alebo vydania sa na cestu od patetiky k etike.