Prečo občianska náuka? "Základným posolstvom humanitných a sociálnych vied je, že vďaka nim je človek schopný anticipácie – schopnosti predvídať, ktorá sa neraz vníma ako niečo intuitívne či inštinktívne, ako schopnosť, ktorú buď máme, alebo nemáme. Táto schopnosť je však osvojiteľná a naším cieľom je, aby ste boli schopní predvídať konanie a správanie ľudí, sociálnych skupín a spoločnosti, aby ste toto konanie mohli ovplyvňovať a vystríhať sa pred ním. Anticipácia nie je samoúčelná schopnosť, ale prostriedok s výrazne praktickým i mravným dosahom. Výskumy vied, ako sú psychológia, sociológia, ekonómia, politológia, právna veda a filozofia, nám v tom budú veľmi nápomocné. Psychológia umožňuje predvídať konanie ľudí v bežných i záťažových situáciách. Sociológiu je potrebné budovať na experimentoch, ktoré umožnia zažiť a dešifrovať správanie sa sociálnych skupín. Právna veda i ekonómia na základe analýzy prípadových štúdií umožňujú odhaľovať kauzálne (príčiny i dôsledky) súvislosti nášho konania. Politológia vytvorí predpoklady predvídať konanie politikov a elít. Filozofia nám nastoľuje otázky, ktoré sme si nikdy predtým nekládli alebo sme nedokázali na ne odpovedať. Občianska náuka nás bude nútiť reflektovať naše doterajšie konanie a tým dospieť k hlbšiemu sebapoznaniu. Prostredníctvom zážitkového vyučovania bude vytvárať situácie, ktoré umožnia priamo nacvičiť a prežiť okolnosti, s ktorými sa môžete v živote stretnúť: „sprítomní“ problémy, ktoré riešite a ktoré majú dosah na vaše životy. Občianska náuka vám pomôže naformulovať vlastné názory či zaujať postoje a podporí vašu tvorivosť a vynaliezavosť.“ (Štefan Bojnák, autor) Zošit pre študenta má ambíciu nahradiť klasický zošit a zefektívniť prácu na hodinách i doma: žiak si doň píše poznámky, zisťuje dôvody, prečo sa danú tému učí, vypracúva úlohy, aktívne manipuluje s materiálmi (schémy, texty, grafy, tabuľky, obrázky), opakuje si učivo a na záver sa hodnotí. Zošit sa dá využiť na klasickej hodine, čo však nevylučuje použitie alternatívnych metód. Každej téme je venovaná jedna dvojstrana, ktorá má pevnú štruktúru: 1. Priestor na poznámky, ktorý využije žiak podľa svojho uváženia (záznam výkladu na hodine, poznámky z prezentácií prístupných on-line, informácie navyše, vlastné pátranie...). 2. Motivácia je venovaná príbehu človeka. V jeho centre je Jozef, priemerný typický obyvateľ Slovenska, osudy ktorého sa budú prepletať celým zošitom a ktorému bude neraz potrebné pomôcť prekonať rôzne situácie. Príbeh má evokovať problém, niekedy provokovať, či „nakopnúť“ žiakov k téme. 3. Úlohy, pomocou ktorých majú žiaci dospieť k poznaniu témy, resp. k získaniu vedomostí, zručností, schopnosti sformulovať vlastné názory či zaujať postoje. Niekedy je možné dopracovať sa k záverom bez toho, aby žiaci mali vysvetlené učivo, niekedy sa vyžaduje istý teoretický vstup. Mnoho úloh je zameraných na čitateľskú gramotnosť. Žiaci analyzujú texty, grafy, karikatúry, nahrávky, videá. Schopnosť analytického myslenia je predpoklad pre poznanie príčin i dôsledkov, čo je aj cieľom vyučovania občianskej náuky. Zošit podnecuje zážitkové vyučovanie, ktoré umožní priamo nacvičiť a prežiť situácie, s ktorými sa žiak môže v živote stretnúť. To však predpokladá pojmové i metodologické zvládnutie spomenutých vedných disciplín. Zošit obsahuje aj produkčné úlohy, kde žiaci môžu dať priestor svojej tvorivosti. Nie je nevyhnutné vypracovať všetky úlohy, učiteľ si vyberie tie, ktorými sa dopracuje k naplneniu cieľa. 4. Reflexia v závere obsahuje otázky na zopakovanie. Majú tvoriť reflexiu toho, čo si žiaci zapamätali a osvojili na danej hodine. 5. Hodnotenie hodiny v samotnom závere môžu využiť žiaci na posúdenie kognitívnej úrovne a pragmatickosti vyučovacej hodiny (Do akej miery považujem poznatky a zručnosti získané na hodine za prínosné? +/–) alebo na vyjadrenie svojej emócie z nej (jednoslovné hodnotenie pocitov z dnešnej hodiny). 6. Informácie navyše majú motivovať žiakov pátrať po ďalších poznatkoch.