Nero dal práve zavraždiť svoju matku Agrippinu, a vtedy sa rozhodne začať si písať denník, ktorý má byť akýmsi kompasom v bezbrehom mori jeho mentálneho zmätku. V tomto denníku Nero rozpráva o svojej minulosti, o nástupe na trón, o manželstve s dcérou cisára Claudia, o temných vzťahoch so svojou matkou, ale aj o svojom terajšom živote. Do denníkov sa premietli jeho výčitky za matkinu vraždu, jeho umelecké sklony, ktorých sa musel zriecť, aby sa stal najmocnejším mužom v celej ríši, jeho strach pred smrťou i pred životom. V jeho hlboko osobnom vyznaní ožíva obraz Ríma v 1. storočí nášho letopočtu, v celom jeho lesku i mravnom úpadku, vo vysokej kultúrnej úrovni i sexuálnych zvrátenostiach.