Spontánne, na jeden dúšok vyrozprávaný „predjarný“ vzťah mladého študenta konzervatória, hornistu, organistu v Ivanke, ktorý sa zaľúbi do svojej žiačky Adriky, vzťah bez jediného telesného dotyku i bez jediného verbálneho náznaku, že ide aj o čosi iné ako o vzťah mladého učiteľa hudby a jeho rovnako starej žiačky. Láska k hudbe, k hudobníkom, k hornistom, k drobným veciam života, životný osud chlapca z chudobnej mnohodetnej rodiny , to všetko presvitá cez jemné tkanivo prózy, ktorá má svojím pocitovým ladením veľmi blízko k poézii, ale tematicky aj k Slobodovmu románu Hudba.