La publication des Misérables suscita dans les milieux littéraires et politiques un tollé général. « Livre dangereux », « livre immonde, inepte » ... selon les mots de Lamartine, faisait « trop craindre aux heureux et trop espérer aux malheureux ». Si la critique fut hostile, le peuple salua avec enthousiasme l’histoire de ces vies brimées par la faim et l’injustice et hantées par le malheur. Enfin un roman qui parlait des plus faibles, des ouvriers, des enfants affamés et maltraités. Car le scandale, en 1862, ce fut d’avoir osé nommer la misere, de l’avoir montrée et de lui avoir donné la parole. Vydanie Les Misérables (Bedárov) vyvolalo v literárnych aj politických kruhoch búrlivú debatu. „Nebezpečná kniha“, „hriešna a hlúpa kniha“... slovami Lamartineho vyvoláva „v šťastných ľuďoch prílišné obavy a v nešťastných ľuďoch priveľké nádeje“. Silná kritika knihy vzbudila záujem ľudí, ktorý si prečítali príbeh o živote v hlade, nespravodlivosti a nešťastí. Konečne sa objavil román, ktorý hovoril za robotníkov, vyhladované aj zneužívané deti. V roku 1862 bol jeho počin zobraziť biedu ako takú veľmi odvážny a škandalózny. Audio nahrávku si teraz môžete vypočuť pomocou voľne dostupnej aplikácie. Viac informácií nájdete na zadnej strane publikácie.