Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine (Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného stavu človeka, v ktorom je podľa Gavuru čosi zo vznešenosti anjelov, ale aj prízemnosti poľnej zveri. Zákon hladu, ktorý sa ako leitmotív vinie zbierkou, vyžaduje od človeka voľbu, neraz neľútostnú až absurdnú. Prírodný a ľudský svet sa v knihe prelínajú ako súhrn básnických sond a podobenstiev o krutosti a kráse a ústia do otázky, či je vykúpenie stále možné. Doslov pod názvom Mužská mytológia Jána Gavuru napísal James Sutherland-Smith. Knihu sprevádzajú básnikove fotografie.