Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí. Hans Küng patrí medzi najznámejších predstaviteľov liberálneho katolicizmu, aktívne sa podieľal na reformnom Druhom vatikánskom koncile, od sedemdesiatych rokov je známy ako kritik vládnucich katolíckych kruhov a tradicionalizmu. Za príčinu moderného úpadku katolíckej cirkvi považuje jej uzavretosť a neschopnosť konštruktívne reagovať na nové myšlienky a spoločenské fenomény. Rozpory s oficiálnou katolíckou vieroukou viedli k tomu, že mu odobrali povolenie vyučovať katolícku teológiu. V reakcii na to začal vyučovať ekumenickú teológiu a v deväťdesiatych rokoch založil inštitút Weltethos, ktorý hľadá porozumenie medzi svetovými náboženstvami.