Dve dlhšie poviedky E.A.Poea sa odohrávajú vo svete strachu a nadprirodzena, kde sa čitateľ stretáva so zosobnením teroru a blízkosti smrti. Aj v tomto prípade je zjavné, že autor je majstrom krátkych literárnych žánrov a dokáže navodiť pocity, ktoré vychádzajú z hlboko ukrytých častí nášho vlastného ja. Poviedky prvýkrát vyšli v slovenčine v prvej polovici 20. storočia a boli v nich urobené iba minimálne gramatické úpravy.