Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny "fašizmus" a "fašista" patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Rôzne národné mutácie fašizmu sa objavili v každej európskej krajine, milióny ľudí fašistov volili v slobodných a demokratických voľbách. Mnohým sa zdala fašistická vízia a sľubovaný nový poriadok lákavé. Nedokázali rozkódovať nevyhnutne genocídnu podstatu fašizmu. Prvá veľká kniha svojho druhu v slovenskom jazyku vysvetľuje dôležité pojmy aj konkrétne prejavy fašizmu. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v rozsiahlej samostatnej kapitole vysvetľuje i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.