Jedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku. Monografia Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej je priam priekopníckym dielom. Po prvý raz u nás syntetizuje oba základné pohľady na divadelnú budovu. Všíma si architektonické atribúty, konštrukčné a technické špecifiká, ale aj ich celkovú urbanistickú hodnotu. Opisy jednotlivých divadiel však vsádza aj do širších divadelno-historických súvislostí. Prínosom knihy je šírka výberu divadelných budov, ktoré autorky spracúvajú. V ich pozornosti sa ocitli aj budovy, ktoré dnes už nežijú pravidelným divadelným životom. V časoch svojho zrodu však boli významnými kultúrnymi centrami. To platí rovnako o Empírovom divadle v Hlohovci, ako o Mestskom divadle v Levoči, či o Spolkovom dome v Skalici. Podobne je to s divadelnými budovami, či sálami, ktoré pôvodne neboli projektované pre divadelnú prevádzku. (...) A tak Divadelná architektúra na Slovensku prináša mnoho podnetov pre široké spektrum čitateľov – od divadelných historikov až po študentov architektúry. PhDr. Oleg Dlouhý