Raz niekto sledoval zlatníka pri práci. Ten od pece neodtrhol zrak ani na sekundu. Návštevníkovi trpezlivo vysvetľoval, že keby dovolil, aby horúčosť presiahla istú hranicu, zlato by sa znehodnotilo. Keby ale teplota nebola dostatočná, zlato by stuhlo a nečistoty v ňom ostali. Hosť sa ho nakoniec opýtal: Ako potom viete, kedy je zlato dostatočne prepálené? Zlatník stále sústredene pozeral do pece a odvetil: Poznám to podľa toho, keď v ňom uvidím svoj obraz. Presne takýto zámer má Boh s nami! Premieňa nás tak, aby v nás ľudia nakoniec mohli uvidieť jeho. Nevezme nám našu osobnosť, no prepáli ju, aby odzrkadľovala jeho slávu.