Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil.Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu. Jeho historické syntézy by si zaslúžili reedíciu.