„… Kapitán rečnil, že ako tú hrudku vo vrecku, tak i lásku našu v srdci k našej drahej, milovanej vlasti nesieme so sebou. Opúšťame síce našu milú zem, ale v duši, v srdci, v mysli ju nikdy neopustíme, a i vtedy, keď budeme musieť za ňu umierať, umreme vďačne, len aby ona neumrela. Keby sa tak bol ten pán kapitán opýtal, kto chce ísť domov žať a kto chce ísť do Ruska ľudí strieľať, som presvedčený, že by sa bol celý vlak vrátil.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.