Mladí manželia Magda a Adam boli kedysi presvedčení, že ich šťastie nemôže nič ohroziť. Čas ukázal, že sa mýlili. Všednosť, jednotvárnosť, opakujúci sa kolobeh rovnakých dní postupne menia ich spoločný život a zrazu akoby v ňom bolo niečo mŕtve. Keď sa Magda rozhodne, že pôjde do práce, ich vzťah sa ešte zhorší. Môže mať aj všednosť svoje čaro? Ukážka z textu „Máš ma rád?“ vystrelí Magda zrazu do ticha a zbadá údiv v Adamových očiach. „Čo je to za otázku? Jasné, že ťa mám rád!“ Magda zmĺkne. Takúto odpoveď... nechcela. Túži po vyznaní, po sladkých slovíčkach, ktoré sa po tebe kĺžu ako med, po dotyku, ktorý ťa rozochveje a rozohreje ešte mocnejšie než plamene ohňa. Spolu s túžbou sa v nej ozýva bolesť prameniaca z poznania, že takto to už medzi nimi bude navždy. Obyčajné, všedné, nie čierne, nie biele, ale šedivé... Prehltne a ťažko sa zdvíha z kresla. Cíti sa zrazu ako starena, ako žena odsúdená na život bez smiechu, nehy a milovania... Všetko pekné je už za nami. No Adam to pravdepodobne tak nevníma. je spokojný s tým, ako žijeme. Azda so príliš náročná, pomyslí si nie po prvý raz. Nechce sa jej však tomu veriť...