RUDOLF JUROLEK predstavuje spirituálny prúd slovenskej poézie. Duchovnosť nachádza v krajine, ktorá putuje spolu s básnikom a má podiel na jeho myslení. Pútnik obraznosti a hlbokých slojov jazyka hľadá stratenú nevinnosť. Jej znakom je večná záhrada, raj. Monografia Jany Juhásovej otvára Jurolekov „dôverný priestor, plný svetla a vzduchu“, do ktorého sa dá vstúpiť a objavovať v ňom nielen okolitý svet, ale aj „vzdušnosť v našich telách, plnosť, belasé ó“. Belasé ó je psychický stav, ktorý umožňuje vyplavovať z tela rany, aby „vyvanuli do modrej a ružovej“. Po očiste sa stačí obzrieť a niekedy sa to podarí: uvidieť „domov neba a zeme“.