Básnik a literárny vedec Michal Habaj v monografii Básnik v čase sleduje tvorbu našich moderných básnikov medzivojnového obdobia Jána Smreka, Emila Boleslava Lukáča, Laca Novomeského a Jána Roba Poničana so zreteľom na to, že poézia vždy a nevyhnutne existuje v čase, v čase vzniká i zaniká. Poézia sa však v čase mení a menia sa i jej funkcie, jej poslanie a jej zmysel. A s tým sa mení i jej výklad, hodnotenie a postavenie v spoločnosti. To, čo zostáva, je túžba a vášeň, z ktorej bola zrodená a z ktorej sa vždy bude rodiť nanovo.