Kniha pojednáva o vývoji slovenskej spoločnosti na pozadí základných dejinných trendov 20. storočia. Rozhodujúcim procesom tohto obdobia bolo súperenie politicko-ekonomických blokov o svetovú moc. Išlo však aj o úsilie spoločností nachádzajúcich sa na periférii a poloperiférii vyrovnať sa krajinám centra, o štátnu a národnú emancipáciu a o nové postavenie jednotlivca vo vzťahu k historicky vytvoreným kolektivitám. Všetky tieto procesy boli súčasťami „novovekého projektu“, v ktorom človek pochopil sám seba ako „pána a vlastníka prírody“ a kde jednotlivé dejinné formy nie sú ničím iným než rozdielnymi spôsobmi realizácie tohto panstva.