Autentické spomienky na pomery v československej armáde v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia pripomenú mnohým skôr narodeným pánom ich vlastné zážitky z čias základnej vojenskej služby. Príbehy balansujúce na hranici medzi komédiou a tragédiou odrážajú absurditu vtedajších totalitných pomerov, a to nielen v armáde. Čitateľa naviac obohacujú o neveľmi rozšírené vedomie, ako vtedy mohol povinnú službu vlasti prežívať jeden čerstvo vyštudovaný doktor farmácie.