Máte radi čierny humor, grotesku a hlasný smiech? Tak to si musíte prečítať 33 poviedok Karola D. Horvátha, v ktorých každý dostane to, čo si žiadal, akurát tie želania naberú nečakané pokračovania a neželané konce. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn. Jednoduchý, často banálny príbeh dokáže Horváth katapultovať do neuveriteľne komických rozmerov, zvrtnúť rozprávanie nečakaným smerom, prevrátiť jazyk naruby alebo všetko zakončiť dokonale absurdnou pointou. Horváthove zmnožené parodické zobrazenie reality má korene vo vzájomnom prestupovaní viacerých módov písania, vo svojrázne deformovanom (grotesknom) subjektivizme a deskriptivizme, ktorý sa dá považovať aj za (intertextuálny) návrat k ére nemého filmu. Dôležitú úlohu v Horváthových textoch zohráva využitie vulgarizmov, chladnokrvne (jasnozrivo) vykalkulovaných naračných postupov a nelegálne použitých schém (syntaxe) myslenia, charakteristických pre neliterárny prehovor. Horváth nikdy nenudí a tam, kde by sa už mohlo zdať, že je vyčerpaný, nastúpi fantazmagorická alebo chimérická vízia, ktorá nás uistí, že „pravidlá hry“ vôbec nechápeme a samu hru nikdy neovládneme. (Patrik Oriešek) S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť. (Alexander Halvoník) Sila poviedok Karola D. Horvátha spočíva v mimoriadne rozmanitom a otvorenom jazyku. Humor a horor, paródia a drastickosť, obscénnost a politikárčenie ústi do živého, nepokojného, ??mnohovrstvového jazyka. (Zoltán Németh v doslove k maďarskému prekladu knihy)