Zoltán G. Meško neplánoval emigrovať, no osud to zariadil tak, že strávil takmer polstoročie mimo vlasti a stal sa uznávaným detským kardiochirurgom. V čase „Pražskej jari“ dostal pozvanie na študijný pobyt do USA a získal štipendium A. Humboldta. Leto ešte strávil s rodinou na Jadrane. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho zastihla v Belehrade. Domov sa už vrátiť nechcel. Mesiac pracoval na klinike v Belehrade, potom využil ponuku na štipendium v Tübingene, kde strávil rok. V júni 1969 definitívne odchádza s rodinou do Bostonu, kde pracuje so špičkovými odborníkmi na Detskej klinike J. Harwarda. 20 rokov potom strávil v Kardiocentre sv. Františka v New Yorku. Zo zahraničia pomáhal pri budovaní detského kardiocentra v Bratislave, založil nadáciu Srdcom srdcu a pomohol vybaviť viacerým slovenským lekárom štipendijné pobyty na svetových klinikách.